Dielo patrí do okruhu Rudavského tvorby, v ktorej sa opakovane objavujú základné archetypálne tvary - brána, kaplnka, hlava či stéla. Tieto formy nevníma ako konkrétne objekty, ale ako znaky, ktoré sa postupne ustálili v jeho výtvarnom jazyku.

Jeho tvorba prepája rôzne kultúrne vrstvy - od ľudovej tradície až po moderné umenie - a pretvára ich do vlastného, súčasného výrazu.